Vzpominám si na svojí matku Aleftinu s úctou, a jenom v pozitivním světle. Mama zemřela v roce 2019 a i dnes památka na ni přináší jenom krásné mámení.
Měla ruskou národnost a byla profesorka ruštiny a ruské literatury, mama svojí práci měla rada a stejně tak vždycky pomáhala svým žákům k lepším výsledkům, za což mimo jiné byla velmí oblíbená.
Z meho hlediska jako dcery profesorky, meli jsme dost slozity zivot, hlavne kvuli vysokym ucitelskym tlakum poskytovani vyssi kvality, a velmi nizkemu financnimu ohodnoceni. Ale i tak me matce se podarilo vychovat mne a sestru dustojne, i kdyz nas musela vychovavat skoro sama po rozvodu. Jednoduchy zivot nemela, ale mela dost sily na to aby prezila i za tech podminek, ktery ji osud daval. Dokonce musela pracovat jako uklizecka, to byla jedina prace, kterou me mame Ukrajina nabidla, kde jsme bydleli tri roky, aby byla schopna platit si ucty, coz do dnesniho dne povazuji jako urazku jeji dustojnosti.
Cas leci vsechny rany, a ja doufam cas bude zarit i nadale krasy jeji duchu.
Julie Rysava
I remember my mother Aleftina only in a positive light after she passed away in 2019.
She was a teacher of Russian Language and Literature who enjoyed her job and was always wishing the best to her students.
As for me, being a daughter of a teacher was hard at times, due lots of pressure generated with the occupation of my mother and very little financial reward. Nevertheless, my mother handled it well, and had brought up me and my sister, practically by herself after her divorce. She did not have the most easy life, but life did give her chances to survive, even thought she had to even take a job as a cleaner, as the only job Ukraine, where we lived for three years, had given to my mother, it was just about to be able to pay our bills and to have very basic life existence, which I still consider as a massive disrespect towards her dignity.
The time heals all the wounds, and I hope the time will still be shining the beauty of her spirit.
Julie Rysava
Spomínam si na svoju matku Aleftinu s úctou, a len v pozitívnom svetle. Mama zomrela v roku 2019 a aj dnes pamiatka na ňu prináša len krásne mamene.
Mala ruskú národnosť a tiež bola profesorka ruštiny a ruskej literatúry, mama svoju prácu mala rada a rovnako tak vždy pomáhala svojim zákumom k lepším výsledkom, za čo okrem iného bola veľmi obľúbená.
Z môjho hľadiska ako dcéry profesorky, mali sme dosť zložitý život, hlavne kvôli vysokým učiteľským tlakom poskytovania vyššej kvality, a veľmi nízkemu finančnému ohodnoteniu. Ale aj tak mojej matke sa podarilo vychovať ma a sestru dôstojne, aj keď nás musela vychovávať skoro sama po rozvode. Jednoduchý život nemala, ale mala dosť sily na to aby prežila aj za tých podmienok, ktorý ju osud dával. Dokonca musela pracovať ako upratovačka, aby bola schopná platiť si účty, čo do dnešného dňa považujú ako urážku jej dôstojnosti.
Čas lečí všetky rany, a ja dúfam čas bude žiariť aj ďalej krasy jej duchu.
Julie Rysava